Kvapka v mori podobných príbehov, ktoré každý z nás dobre pozná... pokračovanie článku
Jednou zo základných vlastností ľudí je súťaživosť. Vieme, že jej pôvod je schovaný v dobách, kedy súťaživosť priamo súvisela s prežitím. Pozostatky tejto krvavej súťaživosti môžeme pozorovať aj dnes – najlepšie na pubertálnej mládeži. Puberta je obdobie, kedy sa dieťa – jedinec, ktorý je závislý na svojich rodičoch – rýchlo vyvíja na dospelého, ktorý je schopný postarať sa o seba sám. Práve v puberte sa začínajú prebúdzať zvieracie inštinkty víťazov. Víťazom prírodného boja je ten, kto prežije. pokračovanie článku
Herci sú s najväčšou pravdepodobnosťou sadisti. Pozrite sa, čo robíme svojim postavám. pokračovanie článku
Zamyslime sa na chvíľu nad procesom učenia. Najlepšie na konkrétnom príklade. Viete, prečo sa deti na základných školách učia kresliť množiny a priraďovať rovnaký počet hruštičiek k rovnakému počtu jabĺčok? Ponúka sa zrejmá odpoveď – aby sa naučili počítať. Krutý omyl. pokračovanie článku
V každom životnom príbehu figuruje jedna významná kapitola, alebo aspoň odsek. V tých, ktoré nie sú zvečnené tuhou ceruzky, atramentom pera, či náplňou tlačiarne, je to spomienka. Spomienka, ktorá nedokáže byť zabudnutou. Moment, ktorý vytvára medzník medzi umierajúcim detstvom a rodiacou sa dospelosťou. Je to azda udalosť, ktorá v živote každého jednotlivca nevedomky zohráva veľmi dôležitú úlohu. Nie je rozhodujúce, aký zážitok to je, podstata spočíva v jeho zásadnom narušení doterajšieho rytmu života. U každého človeka môže byť takouto skúsenosťou niečo iné: prvá vážna skúška na vysokej škole, prvý ozajstný zárobok, či prvé zlomené srdce... pokračovanie článku
Keď sa dostáva veda do konfliktu s náboženstvom, prípadne iným, vede odporujúcim presvedčením (akým je napríklad obyčajné ignorantstvo), zlé jazyky sa uchyľujú k zhadzovaniu vedeckých názorov slovami "veď je to len teória". Pravdupovediac, za takéto krátkozraké zaobchádzanie zo základným stavebným prvkom si môže veda sama, pretože ľudia sú často leniví používať exaktné pojmy v správnom kontexte. pokračovanie článku
Slobodnú vôľu by sme mali vtedy, ak by sme sa na základe rovnakých vstupných údajov mohli rozhodnúť inak, než sme sa rozhodli. Matematický model tvrdí, že rovnaký vstup a rovnaký mechanizmus spracovania nám dá vždy rovnaký výsledok. Pri skúmaní svojich minulých rozhodnutí často prichádzame na to, že sme sa rozhodli "nesprávne", pričom nesprávnosť tohto rozhodnutia spočíva väčšinou v tom, že jeho následky sa nám nepáčia, respektíve sú iné, než sme mysleli, že budú. Keby sme následky poznali vopred, rozhodli by sme sa inak. V tom je práve ten vtip – rozhodli by sme sa inak, pretože by sme mali iné vstupné údaje. Stále nie sme ani o krok bližšie k slobodnej vôli. pokračovanie článku
Prepis fiktívneho dialógu medzi mužom (Muž) a ženou (Žena), doplnený o scénické poznámky (v zátvorke kurzívou), pretkaný voľne rozmiestnenými interpunkčnými znamienkami. Štýl nejednotný, neodporúčam pre slabšie povahy. pokračovanie článku
Medzi exteligenciou, náboženským fenoménom, separáciou barbarskej a civilizačnej kultúry a ich následnou syntézou je niekoľko pozoruhodných súvislostí. Keď sa nad nimi zamýšľam, natíska sa mi otázka, ako je to vlastne s tou globalizáciou, národmi a nad-národmi a ľudstvom všeobecne. pokračovanie článku
Inteligencia je synonymom pre rozum. Je to schopnosť analyzovať vstupné údaje a vyvodiť z nich úsudky. Viaže sa na reflexné vzorce správania, ktoré majú pre jeden druh podnetu práve jeden spôsob reagovania. Schopnosť úsudku vyúsťuje do schopnosti reagovať na totožný podnet rôznymi spôsobmi. Jej (zatiaľ) vrcholným štádiom je predstavivosť – schopnosť vytvárať imaginárne kauzality. Nejde len o príbehy, ktorých účelom je naučiť mozog vnímať kauzálne, ale aj o schopnosť skúmať a poznávať svet okolo nás. Schopnosť analyzovať vstupy z nášho prostredia a vytvoriť okolo nich kauzalitu (príbeh), ktorý im dá zmysel. Zmysel je cesta k pochopeniu. Pochopenie je zas naopak cesta od strachu k ovládaniu, k snahe prispôsobiť svet našim potrebám. pokračovanie článku
Klamstvo by bolo jedným z najväčších vynálezov ľudského umu, ak by nás príroda už dávno nepredbehla. Jeho pôvod je pravdepodobne ďalším dôkazom o rozvíjaní ľudského intelektu v snahe získať výhody v konkurenčnom boji s príslušníkmi nášho druhu. A nie len nášho – začína v rafinovaných spôsoboch oklamania nepriateľa – snahou vzbudiť v ňom nepravdivý obraz o nás. Celá plejáda živočíšnych druhov využíva ako súčasť obrany rôzne formy maskovania. Kde ale vzniká vedomý podvod? pokračovanie článku
Hoci sám neveriaci, začínam sa prikláňať k názoru tých, ktorí tvrdia, že boh, respektíve akási vyššia moc je v nás. Teda v ľuďoch. Niekde v nich. Hm... pokračovanie článku
Dňa 6. decembra 2007 sa konala výmenná zahraničná návšteva s mimoriadnou dôležitosťou. Termín "zahraničná" v tomto prípade nie je úplne presný, pretože hranice pozemského a nadpozemského sveta do dnešného dňa nie sú vymedzené ústavou žiadneho národa; neexistuje o nich zmienka ani v najstarších medzinárodných zmluvách. Dokonca ani v častiach s tým najmenším písmom, ktoré nikdy nikto nečíta. pokračovanie článku
Vážený pán direktor MHD! Chcem sa Vám z úprimného, ale ozaj úprimného srdca poďakovať, že ste posunuli zastávku autobusu pri mojom baráku pokračovanie článku
Antropológovia spravili chybu, keď nazvali človeka homo sapiens – človek rozumný. Odhliadnuc od toho, že tento názov je ješitný a narcistický, je najmä veľmi, ale ozaj veľmi mylný. Zavádzajúci. pokračovanie článku
Príležitostný povaľač. Len tých príležitostí je málo... Divadlo študujem, divadlo ma aj živí. Popri tom sa z dlhej chvíle ňúram vo filozofii, kulturológii a antropológii, ale naozaj len veľmi okrajovo (preložené do normálnej reči - sem-tam si niečo vymyslím). Mám sklony k irónii a sarkazmu.
ondrej.kapralikgmail.com
