reklama

Homo sapiens?

Antropológovia spravili chybu, keď nazvali človeka homo sapiens – človek rozumný. Odhliadnuc od toho, že tento názov je ješitný a narcistický, je najmä veľmi, ale ozaj veľmi mylný. Zavádzajúci.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Človek rád sámseba považuje za rozumnú bytosť, no nejaví ochotu priznať rovnaký štatút svojimsúkmeňovcom. Ba čo viac, sám sebe prisudzuje slobodnú vôľu, možnosť rozhodnúťsa. Keď skúma rozhodnutia iných, hľadá ich vonkajšie príčiny a takmer vždy ichaj nájde. Zistí, že správanie ľudí okolo neho je podmienené okolnosťami,prostredím, výchovou vzdelaním... Podobných argumentov existuje množstvo.Výsledkom je, že kým z pohľadu jednotlivca je ľudstvo ako celok podriadenédeterminizmu, subjekt je slobodný a má možnosť výberu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak by Darwinešte žil, pravdepodobne by poznamenal, že tento jav nie je ani pozostatok, aninásledok, ale prejav boja o konkurenčnú výhodu nad príslušníkmi rovnakéhodruhu. Hlavným motorom evolúcie je súťažnarastajúcej populácie o rovnaké zdroje. Konkurenčnou výhodou je čokoľvek, čo jedincovi umožní žiťdostatočne dlho na to, aby sa mohol rozmnožovať a úspešne sa aj rozmnožiť.Automatický proces, ktorý Darwin nazval prirodzeným výberom, je populačnýmsitom, ktoré funguje recipročne. Tam, kde počet príslušníkov prevyšujemaximálne uživiteľné množstvo, nastáva súťaž. Ku zdrojom sa dostanú tí jedinci,ktorí na to majú potrebné vlastnosti. Potrebnými vlastnosťami rozumieme opäťtakmer čokoľvek, čo poskytuje výhodu – byť rýchlejší než ostatní, efektívnejší než ostatní, v krajnýchprípadoch byť schopný násilným aktom odrezať ostatným príslušníkom svojho druhuprístup ku zdrojom. Kto sa skôr dostane ku zdrojom, ten ichviac/lepšie/efektívnejšievyužije a dostane možnosť sa rozmnožovať, čo znamená, že odovzdá ďalšejgenerácii vlastnosti, ktoré mu poskytli konkurenčnú výhodu. Keď aplikujeme totopravidlo na širšiu skupinu, dostaneme novú generáciu, ktorá nesie vlastnostivíťazov. Boj sa však neskončil. Naopak – vyostruje sa. Evolučným sitom opäťprejdú len tí najlepší. Prežijú tí najschopnejší.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Slobodamňa" verzus "nesloboda teba" je nádherný príklad egocentrizmu.Egocentrizmus by sa v tomto prípade dal voľne vyložiť ako priznávanie vyššejhodnoty jedincovi, než jeho okoliu. Na opodstatnenosti takejto samoľúbostinezáleží. Mottom egocentrika, ktorý bojuje o prístup ku zdrojom, by potom bolo:"Ja som hodnotnejší než vy. To mi dáva väčšie právo na existenciu, nežvám. Preto mi nebude robiť problém vám kaziť šance na čokoľvek, o čo mám, aleboby som mohol mať záujem ja."

Zdá sa vám toegoistické? Bingo. V tom je celé tajomstvo. Evolučné tlaky, ktoré sme zdedilipo predkoch, ktorí na seba kričali z jedného stromu na druhý, skutočne súegoistické, prirodzený výber nepozná altruizmus. My sa však radi považujeme za homo sapiens, koniec-koncov sme sa taksami aj nazvali, takže sme sa rozhodli zliezť so stromu a prestať ostatnýmopiciam rozbíjať hlavy, aby nám náhodou nezačali liezť na náš banánovník.Namiesto toho sme tú druhú opicu zamestnali, takže si chodí kupovať o niečomenej banánov, než by si sama ukradla z nášho stromu, ale - div sa svete - jespokojná. Pravdepodobne preto, že sme jej sľúbili, že jej viac nebudemerozbíjať hlavu. Prečo aj, veď zamestnať konkurenčnú opicu bol ten najlepšínápad, aký tej našej opici napadol – organizované opice vykonajú organizovanúprácu, čím vytvoria väčšie zdroje, než by vytvorili samostatne každá pre seba.Naša opica im potom dá zhruba toľko, koľko by vytvorili, keby pracovalisamostatne každá pre seba. Opice sú spokojné, pretože zdanlivo o nič neprichádzajú,hlavná opica je tiež spokojná, pretože zhrabla viac zdrojov, než by bolasamostatnou prácou sama schopná vytvoriť. A potichu sa modlí, aby jej na toostatné opice neprišli. Po čase (a hlavne neúmernom podhodnocovaní ich nárokova súčasnom nadhodnocovaní hlavnej opice) si však zamestnané opice začnú medzisebou šíriť podozrivo červené myšlienky, vezmú kosáky a kladivá, zvrhnú hnusnúvykorisťovateľskú opicu a začnú sa organizovať sami. Medzičasom stihnú vynájsťvieru, ktorá sa zdá byť naozaj úžasnou novinkou. Keď zistia, že len niektoré zopíc dokážu organizovať tak, aby to malo zmysel, v dobrej viere imorganizovanie prenechajú. A kolobeh testovania sociálneho a ekonomickéhozriadenia za behu sa začína odznova, či už je to socializmus, kapitalizmus, totalita,toaleta, monarchia, duarchia alebomultiplexarchia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Naozaj sadruh, ktorý sa takto správa, môže právom považovať za homo sapiens?

A vôbec, na čonám je rozum dobrý?

Prečo vlastnevznikol?

Znetrpezlivosti. Opici sa asi nechcelo čakať, kým ju tisícky rokov evolúcievylepšia natoľko, aby dokázala boj so svojim prostredím definitívne vyhrať.Povedala si, že nebude čakať, kým sa jej vyvinú končatiny schopné poradiť si spotravou, s ktorou si za pomoci tých súčasných poradiť nevie a zdvihla kameň.

Je to ďalší zospôsobov, ako si zaistiť zdroje potrebné na prežitie – rozšíriť svoje možnostio zdroje, ktoré zatiaľ, napríklad pre ich nedostupnosť, nie sú zdrojmi. Opica,ktorá sa nevedela cez bijúce sa telá prebojovať k banánom sa rozhliadla okoloseba, chytila dva kamene, vymlátila jačmeň a uvarila si pivo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Lenže abysvojim milovaným opičiatkam vysvetlila, ako uvariť naozaj dobré pivo, nemohla sa spoliehať na názornú ukážku a kopírovanievzorcov správania. Preto vynašla komunikáciu – (príšerne) nedokonalý prenosmyšlienok z jedného mozgu do druhého za pomoci ozvučených pojmov. Nedokonalápreto, lebo abstrakcia sa nerada zmestí do konkrétneho pojmu a komunikácia jevďaka tomu závislá na tom, nakoľko sa jedincom podarí uhádnuť, čo má ten druhývlastne na mysli. A vďaka nepresne alebo nedostatočne definovaným pojmom častodochádza k omylom – nedorozumeniam, nepochopeniam.

Späť k opici.Kedy sa na ceste od prvých najprimitívnejších nástrojov po kvantovú fyzikuzmenila z opice na homo sapiens?

Nikdy. Stáleje rovnakou opicou, akurát sa vyvinula. A tým, že sa rozhodla strpčovať siživot sebauvedomením, vyvíja sa pomerne rýchlo. Ako je to možné?

Za všetko môžeinteligencia, hoci v tomto kontexte by bolo azda príhodnejšie exteligencia – schopnosť skúmať vlastnéskúsenosti, na ich základe vytvoriť nejaké pravidlá a posunúť ich ďalej. Aleako, keď genetika akosi opomína prenos pamäte?

Opica muselavymyslieť spôsob, ako svoju pamäť uchovať. Dostať ju z jednej hlavy do druhej.Verbálna komunikácia celkom fungovala, ale pôsobila príliš lokálne, zdlhodobého hľadiska sa na ústne podanie nedá veľmi spoľahnúť. Vynašla pretoknihu, ktorá, na rozdiel od ústneho podania, aj po dlhom čase zostanenezmenená. S trochou preháňania by sa dalo povedať, že je priam večná.

Fajn, takže opicasa už vie rozprávať, vie písať, vie čítať. Čo s tým?

Homo sapiens je príliš namyslený názov. Pan narrans by bolo príhodnejšie.Šimpanz rozprávajúci príbeh. Opica si rozpráva/píše/číta príbehy. Príbehy otom, ako zliezla zo stromu, ako vyliezla z vane a kričala "heuréka",ako hádzala z veže jablká a železné gule, ako pribila inú opicu na strom(mimoriadne úspešný príbeh), ako prekročila únikovú rýchlosť, ako sa omotalauprostred preplnenej budovy dynamitom, ako zhodila atómovku na Hirošimu, ako...

Mohli by smetých "ako" nájsť oveľa viac, ako si vôbec dokážeme predstaviť.Pozeráme sa na svoju históriu, na všetky tie príbehy "ako" v snaheo...

O čo?

O získaniekonkurenčnej výhody v boji o prírodné zdroje.

Vďakapostupným nánosom civilizácie sa opica začala zabávať. Náhradou za stratenýkmeň či svorku si vymyslela rodinu, kontext rodiny neskôr rozšírila na celýnárod. Tie najsnaživejšie opice považujú za svoju rodinu celé ľudstvo a vynašlimnožstvo pekných hračiek – altruizmus, pacifizmus, humánnosť, morálku, česť,hrdosť a Spojené štáty americké (nikto nie je neomylný). Ale keďže pán Darwin vymyslel túsvoju evolúciu, väčšina opíc sa stále zabáva konkurenčným bojom o prežitie anechce pochopiť, že už by mohla konečne dospieť. A tak máme na svete opice,ktoré rozmýšľajú o tom, aký zmysel vlastne má to, že sa vyvinuli, a opice,ktoré sa stále bijú o banán, hoci banánov je dosť.

Čo ich spája?

Neustále simedzi sebou rozprávajú príbehy. Vezmime si za príklad školskú výuku vednýchpredmetov. Každý, kto sa na tieto predmety rozhodne špecializovať, časom zistí,že to, čo ho učili v škole, bolo nie len neúplné, ale dokonca scestné.

Ako je tomožné?

Príbeh. Ako jemožné najľahšie pochopiť atóm? Pri tomto slove sa azda každému vybaví guľatéjadro s malými guličkami protónov a neutrónov. V určitej vzdialenosti od jadrasi nevinne poletuje nejaký elektrón.

Je to tak?Naozaj vyzerá atóm ako redukovaný model slnečnej sústavy?

Kdeže.

Za všetkýmtreba hľadať príbehy. Ľudstvo miluje príbehy.

Nie, ľudstvonemiluje príbehy. Ľudstvo je tvorenépríbehmi. Od prvej chvíle, keď začneme za zvukom matkinho hlasu rozpoznávaťpojmy, sme zahltení príbehmi. Príbeh pracuje s faktami, ktoré formourozprávania prepája do reťazca dejovej línie. Príbeh dáva zmysel. To je na ňomto najpodstatnejšie.

Keď opicavynašla rozum, aby dokázala prechytračiť ostatné opice, malo to zmysel.Čokoľvek, čo sa rozhodla urobiť, malo svoj zmysel.

S rastomintelektuálneho potenciálu rástla aj všímavosť. A opica si zrazu všímala veci,ktoré nemali zmysel sami od seba. A tak ho začala hľadať. A zmysel jej dalpríbeh.

Každá našaspomienka, každá naša vedomosť, každé naše konanie má svoj príbeh.

Hlboko v duši homo sapiens už od úsvitu ľudstvastriehne pan narrans.

Ondrej Kaprálik

Ondrej Kaprálik

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Príležitostný povaľač. Len tých príležitostí je málo...Divadlo študujem, divadlo ma aj živí. Popri tom sa z dlhej chvíle ňúram vo filozofii, kulturológii a antropológii, ale naozaj len veľmi okrajovo (preložené do normálnej reči - sem-tam si niečo vymyslím).Mám sklony k irónii a sarkazmu. Zoznam autorových rubrík:  SatiraDivadloFilozofiaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu