Predchodcomexteligencie sú mýty, povesti, ľudová slovesnosť a rôzne iné prvotné kultúrneprejavy. Mýty, kulty a náboženstvá vznikli ako snaha vysvetliť si fungovaniesveta okolo nás – snaha o vysledovanie vnútornej kauzality javov okolo nás. Súvlastne predchodcami vedy, pretože sa usilujú o rovnaký cieľ. Náboženstvo máuniverzálnu odpoveď na všetko (zatiaľ) nevysvetliteľné – je to dielo/vôľa/zásahboží. Takéto vysvetlenia sveta v konečnom dôsledku prisudzujú prírodným javomslobodnú vôľu. Zároveň dávajú možnosť vzniku predstavy, že táto vôľa je nejakýmspôsobom závislá na nás, a že ju svojim správaním môžeme ovplyvniť.
Ľudováslovesnosť je zas kríženec histórie, primitívnej socializácie a zábavy. Mýty alegendy približujú (je na mieste povedať, že veľmi nepresne) mladým členomkmeňa relatívne nedávnu históriu kmeňa s jej kľúčovými osobnosťami. Ich druhou– a dôležitejšou – funkciou je vysvetľovať a ospravedlňovať fungovaniezakoreneného kultu či náboženstva. Zároveň v sebe kombinujú základné výchovnémodely, vedúce k prijatiu žiaducich kauzalít, a tiež socializujú jedincaneúnavným "očkovaním" tou správnou vierou, ktorá je potrebnouzákladňou moci pre kňažstvo. Rozprávky majú opäť výchovnú funkciu, no skrývajúv sebe prvé náznaky exteligencie vytvorenej iba pre potešenie, pre zábavu.
Barbarskáobdoba týchto bájí a legiend má rovnakú funkciu, hoci vznikla ako revolta vočiexistujúcemu fungovaniu kmeňa. Barbari sa z kmeňa buď vyčlenili sami neuznanímjeho hodnôt (božstva, sociálneho zriadenia...), alebo neprešli "skúškoudospelosti", ktorú predstavovali rituály v mene miestneho božstva. Častonútili ich účastníka vydržať extrémnu bolesť alebo záťaž. Ten, kto skúškuúspešne zložil, sa stal dospelým, čo de facto znamená, že sa mohol množiť. Tí,čo ju nezložili, boli buď usmrtení, alebo – v rozvinutejších kmeňovýchspoločenstvách – vyhostení. Či už dobrovoľní alebo nie, vyhnanci vždypredstavovali opozíciu voči kmeňovej kultúre. Z pohľadu kmeňa sa stalibarbarmi. Z vlastného pohľadu boli slobodní. Na druhej strane však boliodrezaní od výhod kmeňového života.
Právebarbarské prostredie je živnou pôdou rôznych hrdinských príbehov a rozprávok, vktorých vznikajú nové pojmy – poslušnosť, vzájomné spolunažívanie a náboženskúhierarchiu nahrádzajú odvaha, česť a hrdinstvo. Neskoršia opätovná asimiláciabarbarov do rozmanitejšej kmeňovej štruktúry spôsobila zrážku barbarskej akmeňovej kultúry, ktoré sa po prvotných nedorozumeniach a nesúladoch spojili dojednej multikultúry a umožnili tak vznik nových príbehov, ktoré v sebe spájajúprincípy oboch kultúr. Zároveň dochádza k splývaniu náboženstva anovovzniknutých barbarských kultov. Takéto spojenie prináša rozšírenie možnostívnímania kauzality, čím rozširuje intelektuálny záber takejto spoločnosti. Vznikajúnové myšlienkové smery, nové náboženstvá, nové príbehy.
Podobnýkultúrny šok nastáva pri zrážke kultúr dvoch rôznych kmeňov. Syntéza nie jetaká jednoduchá, ako pri pohltení nepočetnej barbarskej skupiny. Rozdielnosťkultúr znamená rozdielnosť v myslení, čo je zas koreňom nedorozumení, ktoré súpríčinou konfliktov. Ak je počet, respektíve vojenská sila oboch kmeňovpribližne vyvážená, nastáva fyzický boj o kultúrnu dominanciu, ktorý má trimožné konce – jeden z kmeňov bude úplne vyhladený; jeden z kmeňov podľahne aspolu s nadvládou príjme aj kultúru dominantného kmeňa, ktorú však veľmivýrazne ovplyvní; alebo boj oba kmene natoľko vyčerpá, že v oslabenýchsociálnych štruktúrach dôjde k obojstranným kultúrnym priesakom, ktoré dajúvzniknúť novej kultúre postavenej na syntéze dvoch predošlých. Z dvoch kmeňovsa postupom času stane (v myslení) jeden a je len otázkou času, kým prestanúboje a začne vzájomná pomoc. Oddelené kmene sa vo všetkých aspektoch rozplývajúv jeden spoločný.
V dnešnejspoločnosti môžeme vnímať rovnaké tlaky. Najvýraznejší je stret kultúr Západu aVýchodu, ktoré skôr či neskôr vyústia v jednu mohutnú multikultúru. Druhúmožnosť – vzájomné vyhladenie národov – si radšej nechcem predstaviť.
